Bábika

Paradoxne asi najviac som sa o ženskej duši dozvedal práve pri chlapských debatách.

Stanley sa mi raz zdôveril: "Myslel som si, že ženám rozumiem. Ale aj napriek tomu, že takmer celý život pracujem v ženskom kolektíve, musím uznať, že to tak nie je." 

Iní ma pri poháriku odbil vetou: "To nerieš, žena je zvláštny tvor. Nikdy nevie, čo vlastne chce, ale neprestane ísť za tým, kým to nedosiahne." 

Peknú myšlienku som zachytil od Honzu Nedvěda: "Keď Pán Boh stvorila muža, v podstate len žartovala."

Od istého času chodievam pre pochopenie ženy k tej, ktorá dosiahla ideál, Božej Matke. Umelecky aj neumelecky najčastejšie zobrazovanej žene na svete. 

Mária bola Židovka, žena bez akýchkoľvek morálnych defektov. To je jasné. Ako asi vyzerala?

Japonci ju znázorňujú so šikmými očami, Afričania jej pokožku kolorujú do hneda, Eskimáci ju zabaľuju do teplých kožušín. Ja som kedysi daroval svojim rodičom obraz, kde je Panna Mária spolu so svojím Božským Dieťaťom znázornená v našom zemplínskom kroji.

Raz nás pozvali do Nemecka, aby sme odohrali koncert pre Slovákov žijúcich v Mníchove. Mal sa uskutočniť v miestnom kostole. Z koncertu si už veľa nepamätám, ale jedna vec z chrámu mi ostala dodnes. Takto zobrazenú Pannu Máriu som ešte nikdy nevidel.

V bočnej kaplnke bol inštalovaný projektor, ktorý na protiľahlú stenu premietal obraz. Bolo v ňom umiestnených niekoľko snímkov poukladaných na seba. Išlo o podoby rôznych žien v rovnakej póze. Na stene sa zobrazovala indiferentne konkrétna žena, ktorej zjav pobádal k vzletným myšlienkam. 

Mária má niečo z každej ženy, každá žena môže byť Máriou.

Všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré. Na konci urobil svoje vrcholné dielo, človeka – muža. Lenže Stvoriteľ chytil druhý dych a pokračoval. Chýbala už len čerešnička na torte, a tak stvoril ženu.