Havran

Rád som chodil s deckami do táborov. Rád som s nimi blbol, rozprával sa, súťažil, hral im, spieval ich obľúbené kúsky. Rád som sa s nimi modlil, rád som ich spoznával. Naozaj rád.

Oni mi to radi opätovali. Niekedy až tak, že z toho vznikol námet na pesničku.

Netuším, komu to prišlo na um, ale jedného táborového dňa sa dohodli, že ma prefarbia na čierno. Nielen mňa. Odniesol si to aj jeden čistokrvný blondín. 

V rámci hesla "Som za každú srandu" som sa nechal nahovoriť. Odvtedy ma už nevolali inak ako "Havran".

Po tejto skúsenosti som trik expresného zblíženia sa s detskou družinou použil ešte niekoľkokrát. Farby nebudem spomínať, ale mená, ktoré mi prischli, boli "Advent" a "Rašaj".

Momentálne nosím melír. Ale ten mi nefarbil žiaden neplnoletý huncút. Jeho autorom je popod fúz sa beťársky usmievajúci barbiér Čas.