Amazing grace

Stanley zvykol hovoriť, že sa gitarovú rytmiku nikdy nemusel učiť. Mal ju skrátka v sebe. Vždy som ju obdivoval. Mal som rád chvíle, keď som ho mohol sledovať a vidieť ako sa obyčajný hudobný nástroj v jeho rukách mení na symfonický orchester. Nepreháňam. Vedel tam namiešať čokoľvek - aj basu, kopák, sólový nástroj. A do toho ten jeho nezameniteľný zabávačský štýl. Ondrej miloval výzvy. Aj dnes ich má rád, ale keď bol mladší, nevadilo mu ani to, keď prichádzali medzi jednou a druhou v noci. Tak to bolo aj v pamätnú noc na gréckokatolíckej porostovskej fare. To, že som pri tom mohol byť, to, že sa to uchovalo, považujem za úžasnú milosť. Amazing grace.