Lampiónový sprievod

Poznáte račiansku štvorprúdovku? Za normálnych okolností máte čo robiť, aby ste tadiaľ prešli bezpečne. Dnes, keď sme si dali kolektívneho zaracha a mnoho zodpovedných šoférov nechalo svojich tátošov nabrať druhý dych, prechádzal som cez cestu ako keby to bola dedinská odbočka do zabudnutého lesa. Akurát bola "špička", ale na obzore nikde nič. Keď som bol uprostred cesty, neodolal som pokušeniu.

Otočil som sa o 90 stupňov a pokračoval stredom prázdnej asfaltovej rieky. V predzáhradách domkov, po pravej aj ľavej strane, kvitol orgován. Vtáci v korunách marhúľ a jabloní skladali nové piesne. Slnko vykukovalo spoza simpsonovských chumáčov a mne sa na chvíľu zdalo, že je to tu opäť.

Tá krásna doba, keď sme mašírovali uprostred hlavnej cesty, míňajúc hlavnú tribúnu s hlavným sloganom tej doby na perách. Ako to už k puberte patrí, nič nám nebolo sväté. Ani naša Strana ochrankyňa. A tak sme si náš pokrik mierne upravili. Zašuchotali sme mávatkami a nadšene volali: "Nech žije Kčs!" Boli sme jedni z davu. Pred nami išli Lenin, Marx a Engels. Za nami Gottwald s Hložkom. A iní.

Či už bolo pekne, či pršalo, vždy sa po skončení sprievodu išlo na párky s horčicou. Spláchli sme ich malinovkou, zlízali kopček jadranskej zmrzliny a bolo po paráde.

Všetkému predchádzal slávnostný podvečer. Na lampiónový sprievod si nespomínajú len tí, ktorí ho nezažili. V ten večer sa totiž konala prehliadka lampiónov od výmyslu sveta. Retro - so zapálenou sviečkou uprostred. Moderné - so žiarovkou a štvrcovou batériou na rukoväti. Okrúhle, podlhovasté, pestrofarebné, ale aj tuctové a fádne.

Na záver prehliadky nás natlačili na námestíčko pred pamätník sovietskych hrdinov. Tých borcov, ktorí nás bránili pred okupantami, aby nás mohli neskôr okupovať oni sami. Vtedy prišli na scénu tí s retro lampiónmi. V tlačenici sa kde-tu nejakej slečne zošuchol starostlivo pestovaný cop do otvoru lampióna. Viac nebolo treba. Vzbĺkla ako fakľa a vzbudila viac pozornosti ako predseda SZM rečniaci na pódiu.

To boli časy! Nie ako teraz. Nikto vtedy nemal nutkanie ísť aspoň raz za čas na Západ. Ak, tak na stálo. Na dovolenku stačila aj Domaša. A párky naozaj chutili ako párky.

Na obzore som zarzel, že autá stojace na červenú, dostali povel na štart. Zvŕtol som sa a prešiel na chodník. Precitol som zo spomienok. Kde sa len vzal vo mne ten pocit, že to boli dobré časy? Jemne som sa začal obávať, či na mňa niečo nelezie a či nie som náhodou už aj ja pozitívny.

Za plotom lietali včely a riešili si svoj job. Na chvíľu som si stiahol rúško, zhlboka nasal vôňu jari a uzavrel to s tým, že dobre bolo - bude - ale aj je. Len to nikdy nemôže byť ideálne. Zostaňme zdraví, priatelia.