Údel (Felix Ján Tkáč / Eva Žilineková)

Ak Vám muzikant povie, že toto je jeho posledná pieseň, neverte mu. Ani keby to bol "svätý" rehoľník. Ak sa Vám jeho vystúpenie páčilo, ste to práve vy, kto môže zmeniť jeho tvrdenie a najbližšiu budúcnosť všetkých zúčastnených. Máte v rukách najsilnejší tromf. Neoblomným potleskom dokážete presvedčiť aj na smrť ukonaného interpréta, že sa mýli a silným magnetizmom ho doslova prinútite, aby sa na pódium ešte aspoň raz vrátil. Po rokoch hrania sa tento jav začne prejavovať u všetkých muzikantov a to nielen na pódiu.

Ak som Vám včera ponúkol pieseň s názvom Posledná, bolo to preto, lebo som bol presvedčený, že je koniec. Oslava 25. výročia vzniku kapely je za nami. Stačilo. Lenže pár pozitívnych reakcií rozhodlo, že som predsa len zalistoval v spomienkach a ešte raz vbehol do fokusu bodového svetla.

Teraz už vážne končíme. Je čas pobrať sa ďalej. Tu, na tomto mieste sme si zahrali a zaspievali, tu už všetci vedia, že existuje nejaký Spevník K&S, že jeho autor sa vytrápil, kým ho vyrobil a následne sprostredkoval záujemcom. Že ten, kto chcel, už ho má, kto nechce, neprijme ho, ani keby som mu ho priniesol osobne. Že je nejaké Cavolo, atď.

Poďme na to - prídavok. Na rozlúčku som vybral niečo z koncertu, na ktorý radi spomíname. Žiadna novinka. Na webe je zavesený už 8 rokov. Za ten čas si ho pozrelo 40 tis. ľudí. Tisíce ľudí s originálnym príbehom. Jeden z nich je ten Váš. Údel.