Pieseň vznikla dávno. Nie celá, ale jej väčšia časť. Bolo to v čase, keď si Mel Gibson natrel polovicu tváre namodro a pustil sa do réžie veľkofilmu Statočné srdce. 

Lenže potom nie a nie, aby som ju dokončil. Ako polotovar som ju odohral na prvom spoločnom koncerte kapely Kapucíni a Stanley, 20. apríla 1995. Občas som sa k nej vrátil a chcel ju dokončiť, ale nešlo to.

Potom nám zlá choroba vzala Stanleyho a my sme sa dohodli, že v deň jeho nedožitých 50 rokov navštívime jeho maminku. Tušil som, že je to dobrá príležitosť na dokončenie piesne. Sadol som si k nej, naozaj ju dopísal a na druhý deň ju odprezentoval Hanke Šáškyovej.

Poďme na začiatok. 

Vracali sme sa z Talianska. Po mesačnom kurze františkánskej spirituality sme boli ako v siedmom nebi. Na taliansko-rakúskych hraniciach sme sa poniektorí natlačili k miestnemu telefónu a celí natešení zavolali domov, že o pár hodín sa vidíme a že u nás je všetko v poriadku.

Na opačnej strane nám povedali, že tam nie je všetko v poriadku. 

"Čo sa deje?"

"Zomrel Mirko Karas, Milanov brat. Milan je s vami?"

"Je, ale nie tu. Sedí v aute."

"Tak mu o tom zatiaľ nehovorte."

"Dobre."

Nastúpili sme do auta a ponorení do ťažkej témy mlčali, zatiaľ čo Milan, nevediac o tom, čo sa stalo, sa nás snažil rozveseliť. Až doma sa dozvedel tú smutnú správu. 

So zmiešanými pocitmi som vošiel do svojej izby, vzal gitaru a začal písať pieseň. Čo nasledovalo potom, je už známy príbeh.

Pred necelým rokom zomrel náš otec, Michal Hirko. Keď som dával dokopy parte, k jeho fotkám z detstva, mladosti, dospelosti a starších rokov som priložil citát, ktorý vznikol v tú noc po návrate z Talianska.

"Smútkom zaplatiť daň za priateľstvo, za všetko, čo mi dal. Život zmysel má v darovaní, on sa daroval."

Odkedy som spoznal Pieseň brata Slnka od sv. Františka z Assisi, odvtedy sa mi o čosi príjemnejšie hľadí sestre Smrti do tváre.

Pieseň brata Slnka

Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane,
tebe patria chvály, sláva i česť a každé dobrorečenie,
len tebe patria, Najvyšší;
a nijaký človek nie je hoden vysloviť tvoje meno.

Buď pochválený, môj Pane, so všetkým svojím tvorstvom,
najmä s pánom bratom Slnkom,
ktorý je dňom a skrze neho nám dávaš svetlo.
A on je krásny a žiari veľkým jasom;
o tebe, Najvyšší, je nám znamením.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru
Lunu a hviezdy;
na nebi si ich utvoril jasné, vzácne a krásne.

Buď pochválený, môj Pane, za brata Vietor,
za vzduch i mračná, za jasnú oblohu i každé počasie,
čím dávaš svojim tvorom obživu.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru Vodu,
ktorá je veľmi užitočná, pokorná, vzácna a čistá.

Buď pochválený, môj Pane, za brata Oheň,
ktorým osvetľuješ noc.
Aj on je krásny, veselý i silný a mocný.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru našu
matku Zem,
ktorá nás živí a stará sa o nás
a vydáva rozličné plody s farebnými kvetmi i trávu.

Buď pochválený, môj Pane, za tých,
čo odpúšťajú pre tvoju lásku
a znášajú slabosť a trápenie.

Blahoslavení tí, čo to pokojne znášajú,
lebo ty, Najvyšší, ich budeš korunovať.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru telesnú Smrť,
ktorej žiaden živý človek nemôže uniknúť.

Beda tým, čo zomierajú v smrteľných hriechoch;
blažení tí, ktorých nájde v tvojej najsvätejšej vôli,
lebo druhá smrť im neublíži.

Chváľte môjho Pána a dobrorečte mu,
ďakujte mu a slúžte s veľkou pokorou!