Vandal

V mestskom parku som videl dvoch chlapcov. Starší mohol byť prváčik, ten druhý bol od neho o čosi mladší. Na paličke mali cez uši zavesenú igelitku. Každú chvíľu sa zohli, niečo zdvihli a dali to do nej.

Opýtal som sa ich: "Čo robíte?"

"Zbierame odpadky."

"Prečo? Niekto vám to prikázal?"

"Nie."

"Tak teda prečo?"

"Niekto ich sem odhodil, tak to čistíme."

Keď som videl ich zápal, pokračoval som ďalej v rozhovore. Až prišla otázka, ktorej odpoveď som predpokladal. 

"Čím by ste chceli byť, keď budete veľkí?"

Starší na chvíľu zaváhal, ale škôlkarik bez akejkoľvek úvahy presvedčivo odpovedal: "Ja by som chcel byť smetiarom."

"Zaujímavé. A prečo?"

Vtedy sa pridal už aj starší. "Lebo chceme chrániť prírodu."

Od chvíľe, keď som bol chlapec a prežíval podobné nadšenie, prešlo veľa rokov. Problém ekológie vidím zložito a nevyznám sa v tom. 

Už si nepamätám tie jednoduché princípy, čo mám robiť, aby som zachránil prírodu. Minimálne však tuším, čo mám robiť, aby som jej neubližoval.