Vlak

Z otcovej strany som telom a dušou rybár, z maminej hubár. Otcovi tiekla rieka Topľa rovno popred dom, mama sa narodila v Slanských vrchoch. Otec je z Boščíc, mama z Dargova.

Keď som ako gymnazista zachytil správu, že práve začala hubárska sezóna a že "rastú", nik ma nemohol zastaviť.

Bol školský deň rovnako, ako každý iný. Ráno som si privstal a ešte za tmy vyrazil autobusom bližšie k lesu. Keď sa začalo brieždiť, vliezol som do húštiny a plný vášne začal zbierať nádherné zdravé hríby. 

S plným košom som bežal na zastávku, chytil spoj domov, rýchlo sa prezliekol a nastúpil na autobus do okresného mesta, kde bola škola.

Začiatok vyučovania som už nestihol. Keď som vošiel do triedy, práve bežala druhá hodina. 

"Kde ste boli?" opýtala sa pani profesorka.

Odpoveď som si nepripravoval, tak som povedal prvé, čo mi napadlo. "Zaspal som."

"Dobre, sadnite si. Ale nech sa to už neopakuje."

Uf, prešlo mi to. Trochu stresu, ale stálo to za to. Netvrdím, že som konal ukážkovo, no nevedel som si pomôcť. V to ráno som do toho lesa skrátka musel ísť. 

Vzťah k prírode, horám, vode, lesu mi ostal silný dodnes. Kdekoľvek som žil, vždy som vyrážal do okolitých hôr. Nízke Tatry, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Dolomity. Dnes sú to Malé Karpaty. 

A keď štartuje sezóna a medzi rybármi sa začne hovoriť, že "berú", postávam okolo vody, kde mám nahodené pruty. Vytešujem sa a ďakujem Stvoriteľovi za všetku tú krásu, ktorou nás vo svojej dobrote obklopil.