Zrelý muž

Začiatkom deväťdesiatych rokov visel na fare v Sečovciach obraz, ktorý mi ostal v pamäti dodnes. Vlastne ani neviem, či to bol obraz. Skôr zrkadlo. Bolo na chodbe hneď pri vchodových dverách. Skladalo sa z troch častí.

Naľavo bola maľba chlapca, ktorý sa hral na lúke. V pozadí silueta nášho mesta s dominantnou kostolnou vežou. Dole bol nápis: "Taký som bol." V strede nebolo nič okrem obyčajného zrkadla a nápisu: "Taký som." Napravo sa nachádzala maľba nášho cintorína a v nej text: "Taký budem."

Vždy, keď som si pri odchode z fary upravoval svoju frizuru, uvedomoval som si jednu dôležitú vec. To, čo vidím v zrkadle, je len časť pravdy o človeku. Ostatné sa nachádza v jeho minulosti a budúcnosti.

O pár dní, na Deň učiteľov, oslávim 50 rokov života. Gitarou a textom som sa pokúsil namaľovať triptych mojej životnej púte.

Piesne dokážu byť zrkadlom, ktoré tu a tam prezradí omnoho viac, ako by sme tušili. Aj o to ide Zrelému mužovi.